Podrobnosti

Kategorie: Návody a technika

Zveřejněno: 7. 9. 2013 6:30

Napsal scalla

Zobrazení: 5995

Aj keď sa pneumatika Road Attack 2 zaraďuje medzi športovo-turistické gumy, skúsenosti z používania ju skôr radia medzi tie športové než turistické.

Prvou zásadnou odlišnosťou oproti iným výrobcom je, že Continental používa pri výrobe pneumatík tzv. suchú formu. V praxi to znamená asi toľko že nová pneumatika nemá na sebe vrstvu mastného separátoru, ktorú je potrebné opatrne ojazdiť. S Road Attack 2 môžete ísť na ,,koleno“ hneď do prvej zákruty po prezutí (samozrejme ak je pneu zahriata) bez obavy že sa niekde vykotíte :D. Ďalšou odlišnosťou je použitie jedno zmesovej technológie výroby namiesto tradičnej dvoj zmesovej. Continental nazýva túto technológiu Continuous Compound. Dosahuje ju teplotne kontrolovanou vulkanizáciou počas výroby vďaka čomu sú okraje pneumatiky mäkšie ako stred pneumatiky. 

Ďalšie použité technológie:

• Black chili – mikročastice napomáhajúce rýchlemu zohriatiu pneumatiky, 
• Traction skin – špeciálne drsné mikročastice na povrchu pneumatiky zabezpečujúce zvýšenú mechanickú priľnavosť,
• Dynamic ride technology – unikátna konštrukcia oceľového pásu zvyšujúca stabilitu a ovládateľnosť

Toľko marketingové informácie, ale aká v skutočnosti bola. Bola skvelá ale...

Keď som kupoval VFR bola na nej obutá práve sada Road Attack 2, pričom predná pneumatika bola relatívne zachovalá asi tak 60 %, no zadok bol zjazdený už na 90 % pričom mal výrazne vyjazdený stredový pás. Najskôr som tomu nevenoval veľkú pozornosť, pretože predchádzajúci majiteľ tvrdil že na nej najazdil 4000 km väčšinou po diaľniciach nabalený troma kuframi. Keďže už bol November (Listopad) a ja som sa chcel ešte trochu vžiť s VFR dojazdil som zhruba 1000 km na zjazdenej zadnej gume. Na to bežné zoznamovacie jazdenie to stačilo už bolo aj tak chladno na nejaké hlboké náklony. Čo ma prekvapilo prvé bolo dosť časté preklzovanie zadnej pneumatiky pri prudkom podraďovaní pred zákrutou čo som ale skôr prikladal vysokému točivému momentu VFR. Proste som si nato zvykol a nevenoval som tomu pozornosť až do doby keď som dal dozadu novú gumu a preklz zmizol.

Ďalšiu vlastnosť čo som postrehol bolo veľmi rýchle zohriatie pneumatík aj napriek vonkajšej teplote nepresahujúcej 10 stupňov. Naozaj stačil asi 1,5 km jazdy prípadne zopár prudších brzdený a prudkých rozjazdov. Pneumatiku som zjazdil tak že v strede už bolo vidieť oceľový kord. Ako nastala zima nastala aj čas prezuť a keďže predok bol ešte v pohode rozhodol som sa dokúpiť len novú zadnú gumu a aj vďaka akcií to bola znovu Road Attack 2.

 Nová pneumatika ma na prvý pohľad zaujala dvoma vecami. Za prvé má celkom pekný tvar drážok. Za druhé, pneumatika je na dotyk drsná akoby mala na sebe takú hubovitú vrstvu. To je práve technológia Traction skin. Chýba tu tradičný separátor takže to dáva pocit istoty hneď od prvých km. Logo Conti Attack v strede zmizlo približne po 500 km čo dávalo tušiť že vrstva gumy bude rýchlo ubúdať. Prvé km boli urobené ešte počas prvých troch zimných mesiacov takže skúšanie náklonov muselo počkať. To že je pneumatika vyrobená z mäkšej zmesi som si všimol aj vďaka zapichnutiu posypových kamienkov, ktorých bolo na jar ešte požehnane. Našťastie žiaden z nich neprenikol dostatočne hlboko aby spôsobil defekt.

S príchodom teplejších dní pribudli aj pokusy posúvať náklony hlbšie. Limitujúcim faktorom u mňa bolo to že som si na VFR ešte len zvykal takže hlásič sa mi zatiaľ nepodarilo ,,aktivovať“. Motorka sa na týchto pneumatikách správala naozaj veľmi pokojne a predvídavo. Do zákruty padala úplne sama presne ako moja 125-ťka. Preto ma aj zarazili niektoré recenzie VFR kde písali majitelia že musia motorku do zákruty nútiť. Teraz viem že je to spôsobené pneumatikami. U Road Attack 2 tento problém naozaj nečakajte. V zákrute drží guma nádherne stopu bez náznaku straty priľnavosti či smeru jazdy. Čo som si všimol tak na výjazde zo zákruty sa pneumatika pod plynom zahryzne do asfaltu a vyslovene cítim ako drží ako keď sa prilepí žuvačka. Naopak pri brzdený a prudkom podradení úplne zmizol jav preklzu zadného kolesa a vystriedal ho ,,žuvačkový“ efekt priľnavosti.

Zatiaľ čo po prvých 3000 km sa mi aj napriek jazde po diaľnici darilo držať oblý tvar pneumatiky, po najazdení ďalšej tisícky už začínalo byť vidno mierne zjazdenú plochu v strede. Aj napriek tomu to nebolo poznať a pneumatika sa správala rovnako perfektne ako zo začiatku. Keďže bývam v oblasti kde takmer vôbec neprší moje skúsenosti z jazdou v daždi sú dosť slabé. Ale jeden výjazd sa nám ,,pošťastilo“ a išli sme asi 100 km v miernom daždi. Na jazdných vlastnostiach to však poznať nebolo a pneumatika držala aj na vode ako prilepená a dokonca som si dovolil aj hlbšie náklony ako keby bolo sucho. Jednoducho perfektné. Tejto pneumatike nevadí ani voda ani chlad, stále sa správa rovnako dobre.

Ako sme prekročili hranicu 4000 km nastal akoby zlom kedy sa zo skvelej pneumatiky pomaly stávala zlá pneumatika. Prišlo to úplne nečakane a odrazu. Čoraz častejšie sa objavovali preklzy zadného kolesa a čo je horšie podšmykovanie predného kolesa. Našťastie sa to vždy podarilo ustáť, ale všetka tá dôvera bola rázom preč. Pritom hrúbka dezénu bola ešte viac ako polovičná. Do zákrut som začal ísť zo strachom. Nieže by sa na tom nedalo jazdiť ale už tam nebola dôvera. Na prednej pneumatike sa vytvorila strecha a paradoxne ubúdala vrstva gumy viac na boku ako v strede. (žiaľ toto som zabudol odfotiť).

Blížila sa letná dovolenka a ja som bol navážkach či kupovať novú sadu alebo to risknúť a dojazdiť, predsa len guma mala len 5 tisíc km. Nakoniec som to riskol a vybral sa na 2700 km trip po Rakúskych Alpách.

1. toho asi 1000 km bolo po diaľniciach s plne naloženou motorkou a manželkou.
2. počiatku cesta išla pomerne dobre a taktiež zákruty sa dali prechádzať pomerne dobre. Ako km pribúdali, pribúdali aj nepredvídateľné šmyky čo nepridávalo na pohode ani mne ani manželke. Tempo sa preto muselo zmierniť. Posledný deň dovolenky na krásnej Vilacher strase som si vychutnával plynulé zákruty a asi som to trochu prehnal ale v poslednej zákrute pred vrcholom mi ušiel predok tak že už som mysle že ľahneme s motorkou na zem. Ani neviem ako sme to ustáli ale ja som si pri korigácií skoro vykĺbil rameno. To bola posledná kvapka.

Od tohto momentu bola hlavnou úlohou dôjsť bezpečne domov. Cesta domov po diaľnici prebiehala pri teplote cez 35 stupňov a ja som cítil ako mi na rozpálenej ceste zostáva každým km kúsok dezénu zadnej gumy. Do toho sa stále viac ozývala predná guma a celá motorka bola pri rýchlosti nad 150 km/h značne nervózna. Bočný vietor hádzal motorku zo strany na stranu. Miestami som mal pocit že musí prísť nevyhnutný pád. Proste ten predok odišiel a nedalo sa na tom už viac jazdiť. Po návrate domov som zhodnotil situáciu nasledovne: Predná pneumatika totálne KO boli na nej pluzgiere a mala tvar ako alpské štíty.

Navyše po prezutí som zistil že na určitých miestach bola tenká ako papier. Bolo to fakt tesné. Zadná pneumatika značne zjazdený stred ale stále by sa na nej dalo jazdiť. Typujem že ešte 1000 km vydrží. Tú som si teda odložil a dojazdím ju z prednou Dunlop Road Smart 2 ktoré som nahodil teraz, keď zjazdím zadok.

Všimnite si na obrázku pórovitosť dezénu na okraji pneumatiky to je ten Traction skin.

Pneumatiky boli jazdené približne nasledovne:

Záverečné hodnotenie:

Pneumatiky Continental Road Attack 2 sú podľa mňa výborné pneumatiky z nedoriešenou životnosťou a náhlym až skokovým zhoršením vlastností. Keď ich porovnám z momentálne prezutými Dunlop Road Smart 2 tak môžem smelo povedať že Road Atack 2 ich na suchu preskočili hlavne v rýchlosti zahriatia a v skvelom pocite priľnavosti, ktorý doslova cítite. RS2 sú skvelé pneumatiky ale sú také tupejšie vôbec o nich neviem zatiaľ čo u RA2 bolo jasné čo sa medzi pneumatikou a vozovkou deje. Ak by Continental použil dvoj zmesovú technológiu a predĺžil tak životnosť, mohla by to byť skvelá pneumatika.

Otázkou zostáva pre koho je táto pneumatika určená. Svojimi vlastnosťami a životnosťou je to športová pneumatika. Ale jazdci čo hľadajú športovú pneumatiku si skôr vyberú Sport Attack od Continentalu než toto. Turisticky orientovaný jedinci si asi vezmú niečo z overenou životnosťou od iného výrobcu.

 Plusy

• nemajú separátor takže sa dá jazdiť bez strachu od prvého km

• vynikajúca priľnavosť pri prvých 4 tisíc km

• veľmi dobré aj na mokrom povrchu

• extrémne rýchle zahriatie aj za veľmi chladného počasia

Mínusy

• náhla strata istoty po 4 tisíc km

• veľmi rýchle ubúdanie stredu pneumatiky

• zdeformovanie tvaru pneumatiky po polovici životnosti (hlavne hrana medzi stredom a okrajmi)

• nepredvídateľné správanie ku koncu životnosti pneumatiky

• na turistickú pneumatiku slabá životnosť cca 8500 km

• Předchozí
• Následující